Entropia je miera neusporiadanosti systému. Podľa súčasných fyzikálnych zákonov, by mala neustále rásť, teda neusporiadanosť systému, by mala byť stále väčšia a väčšia.  Fyzikálne sa dá entropia presne definovať (definíciu si môžete nájsť na internete), ale nás zaujíma skôr obecný pohľad na ňu.

Pokiaľ máme pekne uhladené, rovné  a čisté pieskovisko, niekto by mohol povedať, že to je veľmi usporiadané pieskovisko. Z hľadiska entropie je to ale absolútne neusporiadané pieskovisko, teda má vysokú entropiu.

Podstatne usporiadanejšie pieskovisko, teda s nižšou entropiou,  je také, na ktorom sa nachádza kopček piesku, prípadne nejaká jamka. Ešte nižšiu entropiu má pieskovisko, na ktorom je postavený hrad z piesku.

Na pieskoviskách sa hrady z piesku stavajú, to vieme všetci veľmi dobre.  Ako je to ale možné, keď entropia má predsa stále rásť.

Vysvetlenie je také, že entropia zákonite rastie len v uzavretom systéme, teda keď pieskovisko zatvoríme do trezoru a nikoho nenecháme aby sa na ňom hral.  Vtedy sa časom ten hrad z piesku rozpadne a možno za niekoľko rokov, keď otvoríme trezor, už žiadny hrad nenájdeme. Pieskovisko totiž zvýši svoju entropiu.

Náš vesmír môžeme tiež považovať za veľký uzavretý systém a teda globálne v ňom by mala entropia tiež rásť, čiže by mala spieť do absolútne neusporiadaného systému. Mali by zaniknúť , rozpadnúť sa hviezdy, galaxie, planéty a nakoniec by zostali len virtuálne fotóny – energie, niekedy to nazývame aj tepelná smrť vesmíru.

Lokálne, dočasne ale entropia môže klesať a teda usporiadanosť rásť. Napríklad aj život je toho výrazným príkladom, lebo je až nenormálne usporiadaný, v porovnaní s ostatným vesmírom.

Predstavme si teraz veľmi vyvinutú civilizáciu vo vesmíre, ktorej hlavným cieľom by bolo, robiť všetko proti rastu entropie. Táto civilizácia by využila energiu všetkých hviezd vesmíru na to, aby zvýšila usporiadanosť a zo všetkej hmoty vesmíru, by si postavila svoje impérium, v relatívne malom objeme vesmíru, ktorý by mal veľkosť ako jedna  súčasná galaxia, napríklad naša.

Takže v celom vesmíre by už neexistovala žiadna iná látka ako tá, čo sa nachádza v impériu našej civilizácie. Energia vo forme fotónov, aj tú čo uvoľnili, pri budovaní impéria z látky vesmíru, by ale samozrejme bola rozprestrená niekde v celom objeme vesmíru.

Zabudnime ale na tú energiu a povedzme si, že toto bude počiatočný stav, od ktorého budeme uvažovať o entropii a dôležité je, aby od teraz entropia nerástla.

Problém je, s naším impériom ten, že na jeho údržbu, už môžeme použiť len energiu, získanú z látky, ktorá je jeho súčasťou. A pri tom nám stále nejaké fotóny so svojou energiou uletia do okolitého kozmu a teda entropia sa zvýši. Tieto fotóny, sú pre naše impérium nenávratne stratené, nedostihnuteľné, kvôli obmedzeniu maximálnej možnej rýchlosti a to je hlavný dôvod stále rastúcej entropie.

Ak by sme chceli entropiu nášho impéria udržať na pôvodnej hodnote, pripadne ju znížiť, potrebovali by sme získať energiu z okolitých fotónov. Potrebovali by sme čerpať energiu z okolitých fotónov, potrebovali by sme „pascu na fotóny“.  Čo to je, popisujem v tejto úvahe :

http://riki1.eu/zze.htm

(Fotón, sa po svojom vyžiarení zo zdroja , šíri od zdroja, priestorom v stále sa zväčšujúcej guli.(už si nemyslím, že je toto pravda vysvetlenie v tomto článku) Pre pozorovateľa , ktorý je v pokoji voči zdroju sa tento fotón, kým nie je pohltený, nachádza niekde na povrchu tej gule, nevieme kde. Pre ostatných pozorovateľov, ktorí sa voči zdroju pohybujú, sa fotón nachádza niekde v objeme tej gule, nevieme presne kde. Takže všeobecne môžeme povedať, že fotón, ktorý ešte nie je pohltený, sa môže nachádzať hocikde v objeme tej stále sa rozširujúcej gule. Takže by sme mali mať toeretickú možnosť, zachytiť vśetky fotóny, ktoré opustili naše Slnko od počiatku jeho vzniku až do dnes a ešte neboli niekde vo vesmíre pohltené, vo veľmi malom objeme, hocikde v blízkosti Slnka, napríklad tu v blízkosti Zeme a tak získať obrovský zdroj energie. Slnko by ale tým pádom buď mierne pohaslo, alebo bliklo/blikalo. Záviselo by to od množstva energie, ktoré odčerpáme a dĺžky časového intrevalu čerpania. )

Vyzerá to tak, že „pasca na fotóny“ je v príkrom rozpore so zákonom rastu entropie.  S tým je ale v rozpore aj napríklad teória  „Big Bounce“ ,  moja hypotéza „Sivé objekty“ a predpokladám, že mnohé ďalšie, takže by som pascu na fotóny ešte neodpisoval. Fandím jej !

Myšlienka pasce na fotóny vznikla v tejto diskusii : 

http://www.osel.cz/8671-jak-prozkoumat-krystaly-casu.html