Gravitácia a "tmavá hmota".                                                      máj 10, 2016 Vo svete okolo nás pôsobia 4 základné interakcie. Silná, elektromagnetizmus, slabá (o slabej pochybujem že je základná) a gravitácia. Všetky javy okolo nás vysvetľujeme týmito štyrmi interakciami. Gravitácia, ale podstatne vybočuje z ostatných troch, svojim silovým účinkom. Gravitácia je totiž asi o 30 rádov slabšia ako ostatné. Pre niekoho, kto nemá rád rády a nevie čo to je, tak gravitácia je približne 1 000 000 000 000 000 000 000 000 000 000 krát slabšia ako ostatné 3 interakcie. Je to zvláštne ! Nikde síce nie je napísané, že to nie je normálne, ale človek začne o normálnosti takého niečoho veľmi rýchlo pochybovať. Existujú teórie, ktoré predpokladajú, že vesmír pozostáva z viac ako 3 priestorových rozmerov (dimenzií), ktoré my dokážeme vnímať. Gravitácia je potom preto taká slabá, lebo pôsobí vo všetkých priestorových rozmeroch(dimenziách). Teda gravitačné silové pôsobenie nejakého objektu, ktorý sa nachádza v našom trojrozmernom priestore, je zrovnateľné s ostatnými interakciami, ale kedže pôsobí do viacerých rozmerov ako 3 (do všetkých) tak v našom priestore, je len jej časť a preto je taká slabá. Ja by som túto úvahu rozšíril ďalej. V našom trojrozmernom priestore (prípadne maximálne štvorrozmernom časopriestore) máme stále problém s vysvetlením súdržnosti galaxií a galaktických kôp. Vychádza nám totiž, že by sa tie galaxie a galaktické kopy mali rozpadnúť (rozletieť), pretože podla obehovej rýchlosti ich objektov, by mala byť odstredivá sila väčšia, ako súdržná gravitačná sila, ktorú spôsobuje hmota v nich. Fyzici teda predpokladajú, že ich drží pokope takzvaná "tmavá hmota", ktorá pôsobí dodatočnou gravitáciou. Nemajú na mysli, hmotu ktorú nevidíme, lebo nesvieti, alebo nie je osvetlená, alebo je "čierna". Predpokladajú, že je to hmota (častice) ktoré interagujú s našim svetom len gravitačne a nijako inak. Ja by som povedal, že tá "tmavá hmota" , môže byť normálna hmota (normálne hmotné objekty) v iných priestorových rozmeroch(dimenziách) ako sú tie naše tri. A tieto objekty pôsobia svojou gravitáciou aj do nášho priestoru, rovnako ako "naše" objekty pôsobia svojou gravitáciou aj do ich , dimenzií. Kedže pôsobia objekty z iných dimenzií gravitačne na naše objekty, tak napríklad v galaktických škálach by mala byť gravitácia "silnejšia" ako v hviezdnych škálach , lebo všetky vesmiry sú rovnako riedke, ako náš. Po veľkom tresku, vznikli vesmíry vo viacerých dimenziách. Po inflačnej fáze, došlo k zhlukovaniu hmoty. Ak ale predpokladáme multidimenzionálne gravitačné pôsobenie, toto zhlukovanie neprebieha oddelene v jednotlivých vesmíroch, ale v gravitačnej súčinnosti. Takže „za našou“ galaxiou sú pravdepodobne ďalšie galaxie v iných vesmíroch. Možno by bolo lepšie používať termín „gravitačne príbuzné miesto“. Prečo ale na gravitačne príbuznom mieste nášho Slnka, nie sú iné hviezdy v iných vesmíroch ? Je to jednoducho preto, lebo hviezda má zanedbatelný vplyv (prakticky žiadny) na tvar galaxie a usporiadanie ostatných hviezd v nej. Hviezda jednoducho musí byť tam a pohybovať sa tak, ako to určuje galaxia ako celok. Toto platí rovnako aj vo vzťahu galaxia – skupina galaxií , pokiaľ nejaká galaxia nie je neporovnateľne väčšia ako ostatné. V tom prípade môže tá veľká (napríklad naša) byť určujúcou v pohybe ostatných. Toto by mohlo vytvoriť zaujímavú nasledovnú konštrukciu. Naša galaxia je veľká. Na jej gravitačne príbuznom mieste, vo vesmíre v inej dimenzii sa môžu nachádzať malé galaxie, ktoré obiehajú okolo spoločného ťažiska. Tamojší kozmológ sa čuduje, že prečo sa tie malé galaxie v jeho vesmíre nerozletia do kozmu, veď predsa nemajú dostatok hmotnosti aby sa udržali na takých obežných dráhach. Tunajší kozmológ sa zase čuduje, že prečo sa naša galaxia nerozletí a musí si primyslieť „obruč“ gravitačného pôsobenia tmavej hmoty. Multidimenzionálny kozmológ ale vidí, že gravitačne príbuzné miesto našej galaxie sa nachádza v ťažisku, okolo ktorého obiehajú tie malé galaxie a tú „obruč“ gravitačného pôsobenia okolo našej galaxie vytvára gravitácia tých malých. Prečo nepôsobia znatelne gravitačne hviezdy z iných dimenzií na našu Slnečnú sústavu ? Dalo by sa to vysvetliť napríklad zrážkou dvoch galaxií, napríklad našej a galaxie v Andromede, ku ktorej niekedy v budúcnosti asi aj dôjde. Pri tejto zrážke dôjde pri makroskopickom pohľade na galaxie k revolučným zmenám v ich tvare (nezostane „kameň na kameni“) , ale pre nás , našu Slnečnú sústavu sa nič podstatné nezmení. Žiadna zmena pohybu planét, nič. Celá naša Slnečná sústava bude padať voľným pádom ako predtým, síce už niekam inam, ale so sústavou to neurobí nič. Jedine, že by sme mali veľkú smolu a nejaká hviezdna sústava z tej druhej galaxie by si to namierila priamo cez našu. Pravdepodobnosť toho , je ale strašne malá. S týmto súvisí ešte jedna vec. Teórie multivesmírov väčšinou predpokladajú nekonečné množstvo vesmírov, majú na to dobrý dôvod ja viem. Ja tomu neverím a myslím si , že počet dimenzií je síce nekonečný , ale počet vesmírov je konečný. Aj keby ale bolo tých vesmírov nekonečne veľa, pre multidimenzionálne gravitačné pôsobenie (vysvetlenie tmavej hmoty) sú relevantné len tie vesmíry, ktoré sú z hľadiska gravitačného pôsobenia k nášmu vesmíru blízko. Predpokladám totiž, že medzi vesmírmi z rôznych dimenzií, je z gravitačného pohľadu rôzna vzdialenosť. Ešte pripomeniem na záver, že táto úvaha neodporuje chápaniu gravitácie podľa Obecnej teórie relativity, kde je táto len pseudo silou, vyplývajúcou zo zakrivenia časopriestoru. Vesmíry v iných dimenziách podrobnejšie : http://riki1.eu/vesmiry.htm