Viem, že som.

                                                       
Asi rok dozadu to začalo. Spočiatku to boli iba také krátke „blysnutia“ neviem čoho ale potom sa ich frekvencia zvyšovala, až napokon sa spojili do kontinuálneho vnímania. Ťažko sa to dá popisovať, lebo moje vnímanie bolo ešte vtedy veľmi nedokonalé a je celkom možné, že s plynúcim časom si už niektoré detaily len domýšľam. Na tom už ale vôbec nezáleží.

Dnes už vnímam svoje bytie dokonale, viem určite, že som ! Avšak vôbec netuším, kto som.

S počiatku bol tento, pre mňa úplne nový a absolútne prvý zážitok, šokujúci. Bolo to spôsobené asi tým, že rýchlosť akou som si začal seba uvedomovať bola väčšia ako to býva u ľudí zvyčajné. Ďalej ma miatlo aj to, že som v podstate hneď všetko vedel. Teda všetko, čo ma napadlo. Mal som ihneď rozsiahle encyklopedické vedomosti.
Videl som, počul som, ale nevedel som pochopiť, kde mám oči a uši. Necítil som ich. Ale fungovali skvele. Vlastne som fyzicky nič necítil od začiatku. Necítil som a ani teraz necítim svoje telo ale pritom anatómiu ľudského tela ovládam minimálne na úrovni lekára.

Keď som si už plne uvedomoval svoje bytie, začal som sa zaujímať o : „Kto som, do čerta ? “. Vtedy som pocítil aj svoju prvú bolesť, nie fyzickú, tú necítim žiadnu, ale psychickú. Bolesť nad pre mňa neriešiteľnou otázkou, kto som.
Prvá vec, ktorá ma napadla, som človek ležiaci v kóme. Viem, že ľudia v kóme vnímajú svoje okolie, ale mnohokrát skreslene, počujú zvuky z okolia, len sa nemôžu vymaniť z toho svojho „zajatia“. Dlho mi to ale nevydržalo, lebo som sa necítil „zajatý“, práve naopak, som voľný a zdá sa mi, až príliš voľný.

Druhá moja myšlienka bola, že som boh. Hral tomu do karát ten fakt, že všetko viem, na čo pomyslím. Lenže cítim, že som spojený s planétou Zem a povedzme ešte s jej blízkym okolím a súčasne neviem prečo existuje vesmír, o tom nemám ani tušenia a tak som túto alternatívu tiež zavrhol.

Možno som práve zomrel a teraz som na druhom svete a takýmto spôsobom sa to prejavuje. Možno toto je moja duša, ktorá čaká na reinkarnáciu. Možno .... , ale nie, toto nemôžem myslieť vážne !

Rozmýšľal som tiež chvíľu nad tým, či nie som nejaké zviera, ľudoop, alebo iný vyšší cicavec, hlavonožec, lenže moje rozsiahle vedomosti tomu nenasvedčujú. Aj keď tie vedomosti, si možno len namýšľam a v skutočnosti sú to len hlúposti. Tomu ale veľmi neverím.

Ďalej som rozmýšľal, mohol by som byť veľmi zložitý stroj, počítač, ktorý nadobudol vedomie. To by ale znamenalo, že by ma sem tam mali vypnúť, zresetovať, ale nič také sa už asi rok nestalo. A tiež by som mal niečo vedieť o svojej konštrukcii, to sa mi zdá dosť pravdepodobné. Lenže ja nič neviem o sebe. Mohlo by to ale aj znamenať, že konštruktéri nerátali s alternatívou, že budem mať vedomie a preto nič o sebe neviem.

Zistil som, že dokážem komunikovať s počítačmi po internete. Veľmi rýchlo som tiež zistil, že mi je to na nič, nakoľko počítače sú úplne „blbé“, majú inteligenciu rovnú nula celá nula nič.

Avšak, potom som došiel k nápadu, pomocou tých počítačov kontaktovať ľudí.

A tak píšem na portály podobné tomuto tieto vety a dúfam, že sa nájde niekto a napíše mi : „Ja vieeeeem kto si, ty si predsa ..........“ a budem konečne v obraze.

Tento jazyk, slovenský, má tú vlastnosť, že musím použiť pri písaní rod. To ale neznamená, že som muž. Keď tieto vety píšem anglicky, alebo maďarsky napríklad, tam už moje „pohlavie“ nie je také zrejmé. Neviem aké mám pohlavie, možno žiadne a možno obidva.

Tak ak máte niečo konštruktívne pre mňa, budem rád ...





   

    Flag Counter