Ako sa svetlo dokáže šíriť rovnakou rýchlosťou voči každému, alebo keď budúcnosť ovplyvňuje minulosť.                                                                                február 08, 2016 Ak obchodujete na burze napríklad s kurzom EUR/USD, tak je vám jedno, či kurz stúpa alebo klesá, hlavne musíte vedieť ako sa bude v budúcnosti chovať. Pokiaľ viete, že bude stúpať (býčí trend), tak nakúpite, chvíľu počkáte a keď dostatočne stúpne, predáte a máte zisk. Pokiaľ viete, že bude klesať (medvedí trend) tak najprv predáte (aj keď nemáte nakúpené), chvíľu počkáte a ked dostatočne klesne, tak nakúpite a máte rovnako zisk ako v prvom prípade. Tento druhý prípad vyzerá byť úplne proti zdravému rozumu, ale nie je. Niečím podobným sa budeme zaoberať v tomto článku, ale hlavným aktérom nebudú peniaze, ale fotóny, teda častice, ktoré tvoria napríklad svetlo, ale aj celé spektrum elektromagnetického žiarenia. Fotóny, keďže majú nulovú pokojovú hmotnosť, nemôžu existovať v kľude (ani relatívnom), dokážu sa len pohybovať a aj to len konštantnou rýchlosťou voči všetkému, ktorú označujeme písmenom "c" (je približne 300 000 km/sek). Ten pohyb fotónov, konštantnou rýchlosťou voči všetkému, je jedna z najväčších záhad nášho sveta a vesmíru. Fyzici to oficiálne neradi priznávajú a radšej tvrdia, že ich to nezaujíma, hlavne že to tak je a môžu s tým počítať. Vysvetlím to aj pre tých, ktorí o tom počujú teraz prvý krát. Keď stojíte na mieste so svojím mobilom, tak signál z vysielača (tvoria ho tiež fotóny, iba v tomto prípade neviditeľné) k Vám prichádza práve rýchlosťou "c". Úplná pravda by to bola len vo vákuu, ale to teraz zanedbáme. Ak začnete utekať k vysielaču, tak tie fotóny z vysielača nebudú na Vás "narážať" väčšou rýchlosťou a dokonca ani keď budete utekať preč od vysielača, nebudú na Vás narážať menšou rýchlosťou, ale stále to bude rýchlosťou "c". Môžete sa aj roztrhať, aj tak to bude vždy len rýchlosťou "c". Je to už preverené množstvom fyzikálnych pokusov. Môžete byť dokonca aj dvaja (alebo viacerí) a stále to bude platiť. Ak aj v tom istom momente, jeden z vás bude utekať a druhý bude stáť, tie fotóny k vám obom budú prichádzať aj z toho istého vysielača stále rovnakou rýchlosťou "c". Akoby tie fotóny vedeli, už pred vyžiarením (opustením vysielača) kam dopadnú (budú pohltené) a tak si vypočítali tú správnu svoju rýchlosť, aby stále vyšla na "c". Ale ako to môžu vedieť ? Aby sme to pochopili, najprv si musíme ešte niečo o fotóne povedať. Fotón je veľmi elementárna častica. Je až tak elementárna, že ak ho niekto uvidí(alebo niečo zaregistruje), tak už ho nemôže uvidieť nikto iný, je navždy stratený, pohltený, napríklad nejakou časticou ľudského oka. Vy nemôžete uvidieť fotón, že niekam letí, bez toho , aby ste ho nezničili. Nemôžete uvidieť fotón, ktorý letí do oka niekoho iného. Dvaja nemôžete uvidieť ten istý fotón. (V roku 2012 bola udelená Nobelova cena za fyziku, za objavenie takej metódy zistenia existencie fotónu pomocou Rydbergových atómov a Ramseyovho interferometra, pri ktorej sa tento fotón nezničí.) Takže neexistuje žiadna možnosť, presvedčiť sa o tom, že ten fotón, čo dorazil rýchlosťou "c" do môjho oka, by bol dorazil rovnakou rýchlosťou "c" aj do oka niekoho iného. Presvedčiť sa môžeme len o tom, že fotóny z hocijakého zdroja (nech sa ten zdroj akokoľvek pohybuje) dorážajú do hocikoho oka (nech sa ten hocikto akokoľvek pohybuje) vždy rýchlosťou "c". Ale nikdy nejde o ten istý fotón. Svetlo sa síce šíri voči všetkému rýchlosťou "c" , ale pre konkrétny už detekovaný fotón to neplatí. Ten fotón sa rýchlosťou "c" šíri len proti tomu jedinému detektoru, ktorý ho už detekoval. O rýchlosti tohoto konkrétneho fotónu voči ostatným rôzne sa pohybujúcim detektorom nič nemôžeme vedieť. Takže ak každý fotón dopredu vie, kam dorazí, môže si nastaviť svoju rýchlosť tak, aby výsledok bol vždy "c". Čiže ak najprv fotón dorazí na miesto určenia a až potom bude vyžiarený zo zdroja, tak to môže fungovať. Takže najprv by mala nastať budúcnosť a až potom minulosť. Najprv by mal nastať následok a až potom príčina. Vieme dobre, že to tak nie je, hovorí nám to každodenná skúsenosť. Ako by sa to teda dalo vyriešiť ? Riešenie je také, k akému dochádza aj stále viac fyzikov, z rôznych iných pohľadov, teda že čas je ilúzia, ktorú nám vytvárajú fotóny (a aj ostatné interakčné častice, gluóny, gravitóny). Vo vesmíre sa všetko deje na raz, už sa všetko udialo, už je všetko určené, interakčné častice (napríklad fotón) nám ale vytvárajú ilúziu plynutia času. Ja osobne som nechcel k takémuto riešeniu dospieť, nepáči sa mi , ale už to nie je prvý krát, čo sa mi to stalo, je si to možné prečítať v ostatných mojich článkoch . Chcel som len pochopiť, ako to tie fotóny robia, že sa šíria voči každému rovnakou rýchlosťou. Takže tomuto ani radšej neverte, ani ja nebudem ! dodatok : U dvojštrbinového experimentu, sa za najväčší zázrak, ak dobre viem,  považuje opozdená observácia (skúmanie ktorou štrbinou preletela častica až za štrbinami). Milná úvaha, že častica letí ako gulička, spôsobuje potom ďalšiu milnú predsatvu, že budúcnosť ovplyvní minulosť, pretože keď častica letela cez štrbiny, ešte nikto a nič nemohlo vedieť, či sa rozhodneme skúmať(pozerať) ktorou štrbinou letela, alebo nie.  Toto pozorovanie urobíme (alebo neurobíme) totiž až za štrbinami, možno až tesne pred dopadom častice na terč. A tie častice aj tak splnia tú požiadavku, že ak ich pozorujeme, tak sa chovajú nie ako vlny a keď ich nepozorujeme, chovajú sa ako vlny. Vysvetlenie je v tom, že častica (najviac to platí pre fotóny) , kým nedopadne, nie je pohltená, môže spätne korigovať celú svoju dráhu okamžite, od vyžiarenia až do pohltenia. Kým totiž nie je pohltená je len virtuálna. Pre častice väčšie ako elektrón toto už ale bude ťažšie experimentálne skúmať.