Rozvrh ľudstva naprieč všetkými sociálnymi a profesnými skupinami.

60 % hlupáci

20 % nehlúpi zlí

20 % nehlúpi dobrí

Dobro bojuje so zlom. Zlo sa spája s hlupákmi a vyhráva boj. Od určitého stupňa moci, zlo hlupáci brzdia a tak zlo opúšťa hlupákov. Hlupáci to po čase zistia a tak sa pridajú k opačnej strane , k dobru, aj keď nevedia vyhodnotiť , že je to dobro. Dobro sa s hlupákmi nespája vedome, len hlupáci sa k nemu pridávajú ako opaku strany zla, ktorá ich opustila. Dobro teda víťazí a zlo stratí moc. Trvá to len krátku dobu, lebo zlo po strate moci sa opäť spája s hlupákmi a zvíťazí nad dobrom. Proces sa opakuje do nekonečna, prestávky v tomto procese sú len dočasné diktatúry. Diktatúra dobra je najlepšia forma riadenia spoločnosti, avšak je málo pravdepodobná, nakoľko diktatúra je pre dobro neetická. Diktatúra zla, je najhoršia forma riadenia spoločnosti  ale je veľmi pravdepodobná aj keď zničujúca. Pre ľudstvo je najschodnejšia  stredná cesta a teda demokracia, kde sa bude striedať vyššie uvedený cyklus moci dobra a zla.

Úrovne vyspelosti vedomia.

I.                    Úroveň – poznanie.

Materialista predpokladá, že všetko je „vonku“ a vo „vnútri“ je len jeho vedomie. Aj o svojom tele predpokladá, že je „vonku“. Prvá úroveň vyspelosti vedomia znamená pochopenie, že všetko je vo „vnútri“ a „vonku“ neexistuje. Pre jednotlivé vedomia je táto skutočnosť relatívna, podobne ako čas a rozmer v špeciálnej relativite.

II.                  Úroveň – schopnosť prevádzať zmeny.

Druhá úroveň vyspelosti vedomia je schopnosť vo „vnútri“ prevádzať zmeny. Nižšou formou je prevádzanie zmien, ktoré z materialistického pohľadu nevyzerajú ako zázraky, typu „pomôž si sám, aj boh ti pomôže“. Vyššou formou sú zmeny, ktoré sú materialisticky nevysvetliteľné, teda z materialistického pohľadu sú zázraky.

III.                Úroveň – schopnosť prevádzať zmeny k globálne lepšiemu.

Tretia úroveň je schopnosť vykonávať zmeny, ktoré vedú k globálne vyššej kvalite „vnútra“ a teda nespôsobujú globálny kolaps.

IV.                Úroveň – spojenie vedomia s globálnym vedomím.

Toto by mala byť  konečná úroveň – cieľ, ktorý dosiahne len veľmi malé percento vedomí.